<
No active "ca-sidebar-197687" sidebar

R. SOBOTA: Nežnú revolúciu si dnes pred tabakovú továreň prišli pripomenúť aj niektorí poslanci mesta

RIMAVSKÁ SOBOTA - Tento rok si štátnym sviatkom pripomíname 32. výročie Nežnej revolúcie a pádu komunizmu v Československu. Boj za slobodu v roku 1989 si dnes prišlo k bývalej tabakovej továrni uctiť aj niekoľko Soboťanov. Medzi nimi sa objavili aj mestskí poslanci.

„Pamätám si socializmus aj to, ako sme nemohli cestovať, aj tento deň pred tabakovou továrňou. Mal som vtedy dvanásť rokov a vždy som sa zaujímal o politiku,“ hovorí poslanec Jaroslav Matzenauer. Dodáva, že tak ako jeho rodičia, i mnohí jeho známi sa zúčastnili boja za túto krehkú slobodu a demokraciu, ktorú tu máme a tiež všetky výhody, ktoré z nej vyplývajú. „Klobúk dole, že si aj pred touto budovou trúflo viac ako päťtisíc ľudí bojovať za našu slobodu. Jediná škoda je, že ešte stále mnoho komunistov aj dodnes pôsobí na vysokých miestach,“ dodáva Matzenauer.

Článok pokračuje pod reklamou


„Po tridsiatich rokoch si Slováci demokraciu začali mýliť s anarchiou a kritické myslenie s kritikou. Demokracia si zaslúži, aby sme ju chránili,“ hovorí poslanec Roman Vaľo. „Som frustrovaný a sklamaný z toho, že tá revolúcia sa ako keby nedokončila a tým, že umelci a herci odišli do svojich ateliérov slobodne tvoriť a na ich miesta nastúpili ľudia, ktorí si demokraciu pomýlili s tým, že chceli iba rýchlo zbohatnúť a vôbec sa nepozerajú na to, ako bude fungovať štát. Tak, ako nám naši rodičia demokraciu vybojovali, tak ju ľahko môžeme stratiť,“ opisuje Vaľo. Hovorí, že táto generácia je na to, aby ustrážila to, do čoho rodičia vložili nádej. „Ide o to, aby hlavne naše deti žili v takom štáte, na ktorý budú hrdí a v ktorom sa bude dať prežiť,“ vyjadruje sa.

„Sú to naozaj veľmi hlboké spomienky v tom, že to bolo zomknutie celého národa,“ vyslovuje sa poslanec Jaroslav Bagačka. „Neskôr prišla realita, keď tí, ktorí revolúciu robili, do politiky veľmi nešli a išli tam ľudia, ktorí sledovali osobné záujmy, a to sa potom prejavovalo. Naša spoločnosť nemala nejaké demokratické tradície, skôr boli autoritatívne, čo sa potom prejavilo aj v podpore Vladimíra Mečiara,“ hovorí Bagačka.

„Myslím si, že ide o niečo, na čo sa nezabúda a som rád, že som mohol byť pri tom. Medzi najväčšie osobnosti určite patria Marian Lacko, Daniel Brezina, Henrieta Hrinková a mnohí ďalší, ktorí nepatrili do popredia ľudí v spoločenskom dianí, ale tu prejavili svoj názor, ktorý mali,“ vysvetľuje ďalej poslanec.

Ako hovorí, sme v situácii, v ktorej často víťazí mafia, široké lakte a kde prehráva demokracia, ľudské práva a slušnosť. „Preto je potrebné, aby tieto hodnoty zaznievali nie každý rok, ale aj každý deň. Je veľmi cenné, pri tomto stretnutí, ktoré máme aj dnes, že prišlo viacero mladých ľudí, ktorí sem prišli z presvedčenia a spolucítia s týmito hodnotami. Dáva nám to novú nádej, že tu vzniká nová generácia, ktorá je hodnotovo konzistentná a má demokratické hodnoty v sebe,“ opisuje Bagačka.

„Pred 32 rokmi to bolo veľmi zvláštne, lebo kým sa udial generálny štrajk, ktorý bol 27. novembra, tak sa diali najmä vo veľkých mestách a v krajských mestách demonštrácie už od 17. novembra, dokonca v Bratislave išli do ulíc už 16. novembra,“ opisuje riaditeľ Základnej umeleckej školy Marian Lacko. „Tlač a médiá v tom čase boli tiež na strane komunizmu, ale aj napriek tomu sa ku nám dostali informácie o tom, či sa pripojíme a ako sa pripojíme do demonštrácie,“ opisuje udalosti.

Článok pokračuje pod reklamou


„V tento deň, kedy som stál pred touto budovou, som sám bol zvedavý, čo sa bude diať,“ hovorí Lacko. „Nebolo nikoho, kto by mal odvahu a vystúpil by prvý, tak ja som si vtedy povedal, že keď nie je nikto, idem ja,“ hovorí o udalosti pred tabakovou továrňou. „Bol som prekvapený, koľko ľudí vtedy prišlo a považovali ma za vodcu, aj keď som bol iba moderátorom,“ hovorí. „Ťahali ma aj do politiky, ale nemal som takúto ambíciu. Ale keď bolo treba pomôcť, tak som to prijal a vystúpil na pódium,“ opisuje.

„Stále sme si mysleli, že keď padne Mečiarova vláda, že sa to zlepší. Dokonca sme držali palce Ficovi, že tu potom bude sociálny a demokratický štát, ale on len pokračoval v tom, čo Mečiar začal. Žiaľ, bojím sa, že teraz zase vstane z popola, pretože roztrieštenosť celej spoločnosti po 32 rokoch je taká silná, že sa to môže stať,“ myslí si Lacko, ktorý podľa jeho slov stále verí, že dobro zvíťazí. Hovorí, že národ a obyvatelia tohto štátu si zaslúžia, aby mali slobodu nielen vo vyjadrovaní, ale aj v tvorbe, práci a existencii.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross