<
No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Je jednou z prvých hovorkýň v regióne. Všetko, čo poviem, je automaticky spájané s mestom, povedala Klaudia Mikuš Kovácsová

Klaudia Mikuš Kovácsová pri krste knihy, ktorej bola šéfredaktorkou, editorkou a grafičkou.

FIĽAKOVO – Práca hovorcu sa na prvý pohľad môže javiť ako jednoduchá, opak je však pravdou a zahŕňa množstvo úloh a právomocí, ktorým hovorca musí venovať čas a pozornosť. Mesto Fiľakovo pred štyrmi rokmi ako prvé na južnom Slovensku vytvorilo post, ktorý je priamo zameraný na komunikáciu v mene mesta a nie je iba doplňujúcou kompetenciou iného zamestnanca. Na pracovné miesto hovorkyne vtedy ako 28-ročná nastúpila Klaudia Mikuš Kovácsová, s ktorou sme sa porozprávali o tom, aké boli jej začiatky na novo vytvorenej pozícii a ako sa jej pracovná náplň za tie roky zmenila či vyformovala.

Ako hovorkyňa mesta Fiľakovo pôsobíte od roku 2017. Ako by ste porovnali svoje začiatky hovorkyne so súčasnosťou?

Keď porovnávam svoj nástup a dnešok, najlepší výraz je asi „zabehanejšie“. Vytvorili sme si systém, ktorý funguje. Pri mojom nástupe to bolo trocha rozpačité, nakoľko pozícia hovorcu bola na meste nová. Bolo potrebné dohodnúť sa, čo bude náplňou mojej práce, aké budem mať kompetencie a ako budem fungovať, no väčšina z toho aj tak vyplynula až z následnej praxe.

Článok pokračuje pod reklamou


Pracovali ste aj ako novinárka, je možné porovnať tieto dve práce? Ktorú z nich považujete za náročnejšiu?

Ťažko povedať. Ako v každej oblasti života, všetko má svoje pozitíva aj negatíva. Rovnako aj táto práca. Keď som bola redaktorkou, mala som určite väčšiu slobodu, bola som len „ja“. Dnes ale všetko, čo poviem, je automaticky spájané s mestom. V pracovnej oblasti už nie je žiadne „ja“, automaticky je to „my“. Ja a mesto. Úloha redaktorky bola rôznorodá, pracovala som s rôznymi témami podľa vlastného uváženia, bola som veľa v teréne. A musela byť stále v strehu a k dispozícii. Hoci to bolo dobrodružnejšie, bolo to aj vyčerpávajúcejšie.

Pracovať na úrade mi vyhovuje, lebo mi to prinieslo do života istý poriadok, rytmus a pravidelnosť, ktorá mi chýbala. Náročnejšie je to ale práve z už spomínaného dôvodu, že musím oveľa viac premýšľať nad tým, čo „vypustím“ z úst alebo klávesnice, lebo to už nie je len o mne.

Čo ste považovali za najväčšiu výzvu po nástupe na post hovorkyne? Čo bolo vtedy pre vás najťažšie?

Najväčšou výzvou bolo vytvoriť si pracovný harmonogram, celkovú náplň práce a systém. Nikde na okolí post hovorcu nemajú, maximálne povereného úradníka v inej pozícii, ktorý má v kompetencii odpovedať na novinárske otázky. My sme vedeli, že to chceme robiť komplexnejšie a efektívnejšie, ale nemali sme úplne presnú predstavu o tom, čo všetko to bude obnášať. To pomyslené rozbehnutie lokomotívy bolo najťažšie.

Nie je úplne bežné, aby v menších mestách bola vytvorená funkcia hovorcu mesta. Vedeli by ste nám povedať, aké výhody alebo pozitíva pre mesto prináša táto pozícia?

Máte pravdu, nie je to bežné, v tomto sme vo Fiľakove priekopníci, resp. vtedajšie nové vedenie mesta, ktoré bolo mladé a dynamické, na tom nesie najväčšiu zásluhu. Uvedomili si, aká je v dnešnej šialenej dobe rôznych dezinformácií a hoaxov a s tým spojenej sile sociálnych sietí, dôležitá otvorená, trpezlivá a konzistentná komunikácia.

Netreba si to predstavovať tak, že hovorca len „sedí na zadku“ a čaká, kedy mu zavolá nejaký novinár, aby mu mohol odpovedať. To by bolo nezmyselné a nerentabilné. Ako hovorkyňa mám na starosti celkovú komunikáciu mesta na všetkých úrovniach a všetko, čo sa týka PR. To znamená, že proaktívne vyhľadávam zaujímavé témy a informujem o aktualitách prostredníctvom tlačových správ, odpovedám na otázky novinárov aj verejnosti na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale aj s tretiemu sektoru a organizáciám, ktoré od nás potrebujú informácie.

Dôležitá úloha je spravovanie nášho Facebooku, ktorý je vynikajúcim nástrojom na rýchle a efektívne zdieľanie informácií. Ale ako sa hovorí aj v prípade ohňa, tak aj Facebook je „dobrý sluha, ale zlý pán“. Treba to mať plne pod kontrolou, pretože to dokáže byť celkom divočina. Ďalej vyberám témy a riešim logistiku reportáží do regionálnej televízie, s ktorou má mesto zmluvu. Pomáham pri organizovaní občianskych fór, tlačových besied, odovzdávaní majetku mesta do užívania – napríklad ihrísk, zrekonštruovaných budov a ďalších. Zároveň som aj šéfredaktorkou mestských novín. Takže ako je zrejmé, nie je toho málo a je to skutočne komplexný „balík služieb“ v oblasti komunikácie.

Takže ste zástancom toho, aby mestá mali svojich hovorcov.

Článok pokračuje pod reklamou


Áno, myslím si, že každej samospráve, minimálne čo sa týka miest, by prospelo mať hovorcu. Pretože ak toto všetko robí niekoľko rôznych úradníkov, ktorí to nemajú v hlavnej náplni práce, komunikácia miest môže byť nedostatočná, kostrbatá a zmätočná. A to je negatívum nie len pre nich, ale najmä pre samotných občanov, ktorí sa nevedia dostať k informáciám a zároveň môžu mať pocit, že „však v tom našom meste sa nič nedeje“. Pretože vidia len konečný výsledok, napríklad nejakého projektu, ale netušia o roky trvajúcej práci a vývoji, ktorý sa za tým skrýva.

Myslím, že môžem s pokojným svedomím povedať, že Fiľakovčania vedia takmer o každom lístku, ktorý sa v meste pohne, majú informácie z prvej ruky a nemusia sa utiekať k domýšľaniu či dezinformáciám.

K. M. Kovácsová s kolegyňami pri udalosti odovzdávania mestskej tržnice.

Vedeli by ste porovnať, ako ste sa vyvíjali v komunikačných schopnostiach od nástupu na post hovorkyne?

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross